Život čo krehký sa jej zdal
dnes si slzami ukrýva tvár
volá láska
no ona jej neodpovedá
všade ticho
nikde nik
len ju fotí niekto tajomný
odhaluje v čo dlho tají
bolesť taká zvláštna
chladná
a predsa spáľujúca
no zničijúca
chcel by ju pochopiť
tak veľmi sa k nej túži približiť
chcel by sa dotknúť jej blondavých vlasov
tak rád jej temné tajomstvo
prečo nesmie milovať nikoho
mení slová na popol
nechápe prečo sa ten pred tým
zrazu zriekol
možno neskôr zabudne
tam pri vŕbe
do nej upenlivé prosby uloží
spia
tam aj všetky nevypočuté modlitby
možno to raz prebolí
aj ona krásne svetlo uvidí
svetlo čo sa záhadne stratilo
svetlo jeho očí
možno mu raz odpustí
láska táká krásna
nová
možno ju raz vylieči ...
možno raz príde
jej , duša telo precitnú
možno ešte nie je všetko stratené
v prachu zabudnuté
spálené
a láska k nej znova príde .
Dátum vloženia 2. 10. 2005 20:36janka
Možno raz príde
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 1483
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- nereg. lulu
V tomto mas pravdu.Neviem ci si to zazila,ked to vies tak dobre vyjadrit.Usudzujem,ze si dobra poetka.
13. 2. 2006 10:15 - janka (napísal autor básne)
hm ... zažila no prešlo prebolelo ... dik lulu ...
6. 3. 2006 22:25